Čo vo vás vyvolávajú nasledujúce nápisy na potravinách?
Ručne zabalené.
Priamo z pece.
Čerstvo upečené.
V novom obale.
100 % chuť.
Vyrobené s láskou.
Tradičná kvalita.
Podľa domácej receptúry.
Ako od babičky.
Mňam, hneď by som si dala! Až do momentu, keď sa pozriem na zloženie konkrétnej potraviny, ktorá má takýto nápis na obale ;-).
Napríklad „ručne zabalené“ znamená len to, že človek vo výrobe zobral vyrobenú potravinu (môže byť vyrobená ručne, ale aj strojovo) do rúk a vložil ju do obalu. O tom, aká zdravá/chutná je potravina alebo aké má zloženie, tento výrok nehovorí.
„Priamo z pece“ znamená, že do pekárskej pece je vložená surovina na pečenie. Môže to byť čerstvé cesto, ale aj mrazený polotovar. Podobne ako „čerstvo upečené“ môže byť práve zamiesené cesto, ale aj predmrazené. Tieto výroky opäť nehovoria o zložení.
Výrobok „v novom obale“ znamená, že sa zmenil obal, zvyčajne z marketingového hľadiska (aby bol príťažlivejší pre existujúcich spotrebiteľov a aby si ho všimli aj noví spotrebitelia). Zloženie ostáva zvyčajne to isté a treba si ho čítať aj na tom novom obale. Nový obal nemusí znamenať nové zloženie.
Pri slovnom spojení „100 % chuť“ rozmýšľam, ako chutí 94 % alebo 7 % a či niečo také existuje. Ani 100 % chuť však nepovie nič o zložení.
„Vyrobené s láskou“. Hm, predstavím si obrovskú fabriku, kde za človeka makajú stroje. Veľakrát sa ľudská ruka vyrábanej potraviny ani nedotkne. Kto teda vyrába ten výrobok s láskou? Ten, kto nahodí receptúru do stroja? Ten, kto dovezie suroviny? Riaditeľ závodu, ktorý dozerá na podriadených? Ten, kto receptúru vymyslí? Neviem si na to odpovedať.
„Tradičná kvalita“ alebo „domáca receptúra“. Tieto dva nápisy ma veľakrát udivujú najviac. Pozriem sa napríklad na taký slivkový lekvár (švestkovú povidlu). Doma si tradične lekvár vyrobíme z vykôstkovaných sliviek, ktoré vložíme do hrnca a len varíme, miešame, miešame a miešame, až kým nezhustne. To je všetko. Len slivky a miešanie.
Takto to vyzerá počas slivkovej sezóny u nás doma:
Slivkový lekvár „podľa tradičnej receptúry“ som v obchode našla s takýmto zložením: sušené slivky, slivková dreň, slivková pasta, cukor, želírujúca látka (pektín), regulátor kyslosti (kyselina citrónová), farbivo (amoniakový karamel), dve konzervačné látky (sorban draselný a benzoan sodný). Čiže v „tradičnom“ lekvári sú aj netradičné suroviny, ktoré dokonca ani nenájdeme bežne doma v komore.
A to bol je len jeden „tradičný“ príklad. Podobne je to aj so zákuskami „podľa babičkinej receptúry“, ktoré obsahujú syntetické farbivá (pozrite článok o punčových rezoch) alebo párkami „podľa domácej receptúry“ so zvýrazňovačom chuti.
A čo z toho vyplýva? Čítajte si aj zloženia a nie iba to, čo je napísané veľkým písmom niekde na viditeľnom mieste na obale. A nedajte sa zlákať nič nehovoriacimi nápismi :-)!
