Veľmi zjednodušene, autoimunitné ochorenie sa objaví, keď náš imunitný systém, ktorý nás má chrániť proti patogénom typu vírusy a baktérie, začne útočiť na vlastné tkanivá.
Autoimunitných ochorení je viac ako sto. Niekedy telo napadá konkrétny orgán (napr. štítnu žľazu pri Hashimotovej tyreoiditíde alebo pankreas pri diabete typu 1), niekedy je to ochorenie orgánovo nešpecifické (napr. reumatoidná artritída, ktorá ovplyvňuje kĺby).
Medzi najznámejšie autoimunitné ochorenia patria:
- Chronova choroba
- ulcerózna kolitída
- reumatoidná artritída
- Hashimotova tyreoiditída
- celiakia
- vitiligo
- roztrúsená skleróza
- psoriáza
- diabetes 1. typus
- a mnoho, mnoho ďalších.
Okrem týchto typicky autoimunitných ochorení sem môžeme zaradiť aj atopický ekzém, endometriózu, prípadne Alzheimerovu chorobu či Parkinsonovu chorobu.
Autoimunitné ochorenie sa nevytvorí zo dňa na deň. Na jeho spustenie potrebujeme celý orchester rôznych nástrojov. Úplne zjednodušene – na to, aby sa AI ochorenie prejavilo, potrebujeme splniť tri podmienky:
- Genetická predispozícia
- Spúšťače z prostredia
- Strava a životný štýl
Genetická predispozícia
Gény, ktoré zdedíme po rodičoch, predurčujú, či sa nám môže alebo nemôže vyvinúť určité autoimunitné ochorenie.
A buď môžeme zdediť gény pre rovnaké ochorenie (napríklad získame celiakiu po babke) alebo môžeme získať predispozíciu pre vznik rôznych autoimunitných ochorení. A potom môže mať v rodine stará mama celiakiu, mama „Hashimota“ a dcéra reumatoidnú artritídu.
Spúšťače z prostredia
Môžeme obviňovať genetiku, ale tá tvorí len jednu tretinu rizika, že sa u nás autoimunitné ochorenie vyvinie.
Hovorí sa, že kým gény nabíjajú zbraň, prostredie stláča spúšť.
A na to, aby vzniklo alebo nevzniklo autoimunitné ochorenie, majú vplyv aj patogény (baktérie, vírusy), chemikálie a toxíny (v drogérii, kozmetike, ovzduší)…
Strava a životný štýl
Nevhodná strava prispieva k rozvoju autoimunitných ochorení tým, že zvyšuje črevnú priepustnosť, vytvára podvýživu a nadmerne aktivuje imunitný systém.
Čo sa týka životného štýlu – nedostatok spánku, chronický stres či málo (alebo priveľa) pohybu takisto zvyšuje riziko vzniku autoimunitných ochorení.
S genetikou neurobíme nič. Ale môžeme urobiť napríklad zmeny v stravovaní a v životnom štýle, môžeme znížiť toxickú záťaž používaním menej toxických čistiacich či kozmetických výrobkov a podobne.
V prípade, že gény nebude mať čo spustiť, autoimunitné ochorenie sa nemá ako vyvinúť. Naopak, ak už ochorenie máme, úpravou stravy, životného nastavenia a znížením množstva toxínov môžeme zlepšiť kvalitu svojho života.
Jednou z možností, ako si pomôcť nielen pri autoimunitných ochoreniach, je autoimunitný protokol (AIP). Jeho cieľom je ozdravenie čreva, kde sídli veľké percento imunitného systému. A nie je to len o strave, ale pracujeme aj na spánku, strese či pohybe.
