Kedysi neexistovala bežne dostupná extrémne sladká chuť. Ak jedli naši predkovia niečo sladké, tak to bolo sezónne ovocie – z jari jahody, maliny, neskôr čerešne, na jeseň jablká, slivky či hrušky. Ak mali čosi navyše, tak si to usušili a jedli v zime. Ale nebolo to na kilá. A med sa skôr používal ako liečivo.
V poslednom čase mi veľa klientov hovorí, že bez cukru sa žiť nedá a ani nevidia dôvod, prečo by sa ho mali vzdať. Žijú tak od detstva a cukor bol vždy súčasťou ich jedálnička, preto ho berú ako niečo normálne a bežné. A v podstate sú na ňom závislí.
Údaje o spotrebe izolovaného cukru sa líšia v závislosti od zdroja.
Ale pre zaujímavosť: pred 200 rokmi sa na území „Česko-Slovenska“ spotrebúvalo 0,25 kg sacharózy (to je ten biely cukor v kilových baleniach v supermarketoch) na osobu za rok. Teda ešte raz a pomaly: za rok jedna osoba spotrebovala priemerne 250 gramov cukru.
Teraz je spotreba 40 kg. A to je len sacharóza. (V USA sú štatistické hodnoty až do 68 kg.)
Pred tými 200 rokmi ľudia nesladili náhradnými sladidlami (aspartam, sacharín, ale ani rôznymi xylitolmi a maltitolmi a ani glukózo-fruktózovymi sirupmi), lebo neexistovali, na rozdiel od dnešných čias. V Čechách sa napr. sladilo pracharandou, čo je prášok zo sušeného ovocia, hlavne hrušiek.
Takže keby sme počítali spotrebu izolovaných „dosládzadiel“, tak tých 0,25 kg spred 200 rokov by sa veľmi nezmenilo, zato tých 40 kg v aktuálnom období by poriadne narástlo.
Cukor si ale málokedy sypeme len tak do úst – zvyčajne ho jeme vo forme niečoho vysoko priemyselne spracovaného: keksík z bielej múky, cukru, rafinovaného oleja, arómy… Alebo sladký nápoj z obchodu, ktorý obsahuje vodu, cukor, konzervačnú látku, farbivo, arómu… Žiadne vyživujúce zložky pre telo. Zároveň takéto potraviny majú vysokú glykemickú nálož a veľmi ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi.
Ak sa glukózové skoky v našej strave často opakujú, môže z krátkodobého hľadiska dochádzať k „pažravkám“, únave, migrénam. Z dlhodobého hľadiska môže dochádzať k inzulínovej rezistencii, nadváhe, zvýšenému množstvu vnútrobrušného tuku, cukrovke 2. typu aj k rozvoju rôznych chronických ochorení.
Cukor, resp. sacharidy v prirodzenej forme sa nachádzajú v ovocí, zelenine, strukovinách, obilninách atď… Takže ho nepotrebujeme v izolovanej forme, pretože ho máme dosť práve vo forme prirodzenej (spolu s vitamínmi, minerálnymi látkami, vlákninou, vodou atď…)
Akú spotrebu cukru za rok máte vy? Na túto otázku nemusíte odpovedať, je len rečnícka. Stačí, ak si dáme každý deň lyžičku cukru do kávy (čo je približne 5 gramov) a za rok to máme hneď 1,8 kg. Čiže oveľa viac ako tí predkovia pred 200 rokmi.
Tento článok je vlastne iba o zamyslení sa nad tým, ako sme sa už len v takej veci, akou je spotreba cukru, vzdialili od minulosti. (Stále platí, že na zdravie vplýva aj stres, pohyb, spánok…)
Obrázok vygenerovala umelá inteligencia, text vygenerovala moja hlava.
